Rýchlo, zbesilo a pohodlne
Keď si v kuchyni BMW povedia, že zmixujeme RR s GS vznikne XR. Akurát, že toho GS-a sa tu veľa neušlo a ten zvyšok akosi dobre poznám zo superšportu len v inom hábite. No BMW S1000XR je mega mašina. Veľmi chutné menu.
Nepamätám si, že by ma niekedy pri fotení odstavil fotograf a povedal, spomaľ nestíham! A spomaľ som si vravel v duchu aj ja, a Baworáku to nevadilo. Ibaže, nevadilo mu, ani keď som zaťal plynom na doraz a hulvátsky podradil. Dokonca som mal pocit, že aj XR-ko sa vtedy začalo usmievať ako ja. Rozblikal sa indikátor preradenia, predné koleso sa odlepilo od asfaltu očné buľvy mi odstredivou silou zmenšovali dutinu kde by mal byť mozog. Nuž netradičný úvod k testu mašiny, ktorá by mala byť určená na cestovanie.
Prvý dojem
Prvý dojem znel “a načo”? Akože fakt načo? Položiť na superbike komfortný zovňajšok? Kto s tým kam pôjde? Na okruh asi nie, doďaleka skôr nie a mimo asfaltiek už vôbec nie. Ale z čisto estetického hľadiska sa mi BMW S1000XR veľmi páčilo už na fotkách. Taká tá technická estetika, pre BMW veľmi typická, môjmu oku lahodí. Kukuč s jasným odkazom na sestru na ktorej sa sedí v embryo polohe je nutnosť. Trošku nafúknutý predok musí byť, lebo by tu bolo opäť iba ináč naladené eReRo. Preliačiny, krídelká a všetok ten plastový humbuk okolo, nuž mňam. Veď pozrite na kolesá, decentne odhalený motor, kapoty, kapôtky, kapotičky…
Lenže predošlý opis pred sebou mám aj nemám. Všetko je to chránené a zaobalené doplnkami Touratech. A veru prvý dojem pozostáva z otáznikov a výkričníkov. Veci bezpochyby praktické našťastie nevraždia estetický dojem. Až na kufre, tie by som hneď odhodil alebo ináč dotvaroval. A možno nie, lebo takto to potom bude mať málokto a to sa tiež cení. Padacie rámy sú ale cool. To nechcem byť expresívny, len tá nerezová oceľ dodáva motorke trochu chladu a decentnosti. Až nad ňou zrazu dumám v trošku inom svetle. Zrazu je XR-o taký rýchly mrštný tvrďák.
Po nasadnutí som trošku v rozpakoch. Od pása nahor pohodlná mašina, od pása nadol sakra. Kolená mám veľmi ohnuté, nepáči sa mi to. Lenže po pár kilometroch si zvykám. Motor podo mnou hučí ako vysávač. Ako banda väzňov trasúcich mrežami a mumlajúcimi pustite nás vóóóń. Ale nejde z nich strach, to len tak pre info trasú a preto sa motorka nakoniec zdá úplne pohodlná. Na zem dočiahnem lepšie než z kancelárskej stoličky a čo sa ovládacích prvkov týka je to BMW klasika, čiže na jednotku.
V mestskej džungli a jazda na kochačku
V meste lahoda. Prepletačky bez zbytočného cukania, a šestka zaradená už pri 50 km/h. Keď vyrazíme mimo mesto, motor má dosť sily aby nebolo nutné podradzovať. Plynulo sa z 50-tky vytiahne na 90-tku, kde však troška vibruje, takže to potiahneme na 110 a je to fajn. A ťahať sa dá plynule až kamsi za 200 km/h. Na turistiku super charakteristika, zvlášť keď motorka jazdca nenúti ťahať za plyn k nezmyselným rýchlostiam. Pekne sa vystrieť, nastaviť si veterný štít a vychutnávať krajinu. Wáu, XR-o vie byť naozajstný turista. Pohodlná mašina, na jazdca nefúka (s doplnkovým zvýšeným širším štítom ani pri veľmi, veľmi, veľmi vysokých rýchlostiach nevadila prilba so šiltom), horná polovica je príjemne relaxovaná. Opäť zamrzia trochu viac ohnuté kolená. Dokonca ani pri jazde v lejaku, nebol problém držať na uzde všetkých 160 koní, necítil som potrebu zmeniť jazdný režim, stále som jazdil na „najostrejšej“ konfigurácii.
Off-road je v tomto prípade off
Písať o off-roade to by bolo ako znásilňovať načačanú 16-tku ktorá ale vyzerá na 26. Istotne sa s S1000XR pôjde po šotolinke k chatke lepšie než na S1000RR. Toľko k off-road schopnostiam.
Išla ručička na vandrovku
Prečo však siahnuť po BMW S1000XR namiesto hoci čoho iného? Podradiť, pustiť ručičku otáčkomera na špacír a len sa škeriť do prilby. Čistá radosť z jazdy je tu. Rýchlosť je návyková, ovládateľnosť špičková. Čím vyššie čísla atakuje ručička na veľkom otáčkomery, tým viac sa mení XR z turistu na superbike. Rozbliká sa indikátor preradenia, ešte kúsok to potiahnete a prásk tam ďalšiu rýchlosť. Potrebuje toto turista? Zo sedla XR je odpoveď jednoznačná. Potrebuje!!!
Mať pod palcom všetku tú techniku je úžasný pocit. Podvozok Dynamic ESA si preklikávam podľa povrchu pod kolesami (zlý asfalt vs dobrý asfalt) je to cítiť ale ide skôr o pohodlie. Brzdový systém s ABS, ktoré dovolí bez strachu stlačiť brzdu v zákrute (bez ako bez), mňam! A že je spojka lanková? Nevadí, používa sa iba pri rozjazde. Lebo bez príplatkového quickshiftera túto motorku nemá cenu kupovať. Radíte pod plným plynom bez spojky hore aj dole. Na frasa sú automaty keď je dostupné toto. Pri každom podradení XR-o húkne medziplyn a strelí do výfuku. Nie okázalo, skrátka tak, že by ste boli radi ak by prevodovka mala aj rýchlosti mínus jeden, mínus dva atď. aby sa dalo podradzovať donekonečna. Pod plným plynom je to pocit ako keď pozeráte on-board videá z F1 ale na vlastnej koži a na dvoch kolesách. Pritom pohodlne usadený v sedle. Tomu hovorím kontrast.
Táto mašina chce byť turista, aj je turista. Nemá však žiaden drobný odkladací priestor, v mestskej zápche príšerne vyhrieva jazdca sálajúcim teplom, ale má lap timer. Turista s funkciou merania času na okruhu? Pre koho to pána beka vyrobili?
Odpoveď na zložitú otázku
Pre jazdcov ktorí majú radi motorky, ľudí čo obdivujú techniku, modernu aj rýdze jednoduché princípy. Rýchlosť k motorkám proste patrí, veď neznalý si pod slovom motorka aj tak predstaví len jogurta. Lenže čo ak som už natoľko zrelý, že sa nepotrebujem predvádzať na farebných rýchlych plastoch? Som tak trochu dobrodruh, na dvoch kolesách si chcem aj oddýchnuť, do blata mám ľahké enduro, rýchlosť milujem a s treťou motorkou nemám čas jazdiť iba okruhy. Vtedy je odpoveď jednoduchá, BMW S1000XR.
Text: František Zubal
Foto: Katja Wickert
