Trocha kultúry, teda Olympia, Delfy, Meteory. S motorkou medzi bohov, alebo fajnový off-road pod vrcholky Olympu. Dobré jedlo, neskutočne veľa zákrut, dvaja kámoši a jeden nevšedný výlet.
Nejdeme do Sparty na Spartan race?
Takto nezvyčajne začal októbrový telefonát do ambulancie. Kedy? O dva týždne! Sám seba presviedčam, že je to retardovaný nápad, hoci dobre viem, že odpoveď znie áno. Síce ja Spartan race nestíham, ale odprevadiť Ivana na Peloponéz – “good idea”.
Rád blbnem, rád sa teším, aj z maličkostí
Na úvod slabých 1200 km vo vetre, neustálom daždi, niekam pod Solún, kde to všetko fajnovo začína. Je tu skoro mŕtvo, sezóna je evidentne preč. Vchádzame do prvej reštaurácie, kde sa ešte svieti a už na nás bliaka nejaká stará grécka pani po grécky, akoby sa inou rečou na svete ani nehovorilo. Do toho sa vynorila jej pekne podnapitá dcéra a bolo veselo ako má byť.
„Áno je to choré, ťahať takú štreku. Ale keď si potom dáš čerstvé chobotničky, luxusné vínečko a z reštaurácie pozeráš na odstavené motorky ako sa za nimi kníšu morské vlny. Jaaaaj, proste vieš, že zajtra bude super deň, ktorý dnešné trápenie prebije stonásobne.“
Meteory, kľukaté cesty, nočný výhľad z Olympu
A začína to hneď ráno, raňajky až doobeda. Papáme, kávičkujeme, slníme sa, hoci sa chceme voziť, ale sakra je to dovolenka a ten balkánsky štýl sa rýchlo vrýva do krvi.
Ranná pohodička, novembrové more akurát na kúpanie
Ale dosť bolo leňošenia, nakopujeme GSy a ide sa tou najkľukatejšou možnou variantov cesty smer Kalambaka. Kozy,ovce,úzka kľukatá cesta, dobludu výkalov na ceste a ešte viac voľne pobehujúcich prašivých psov popri ceste. Lenže asfalt je drsoň, žerie rýchlo gumu ale držíííí.
„Kufre oškrieš v náklone hoc kedy, alebo si urobíš pekný hnedý pásik v trenkách, lebo miestami ten asfalt zase pekelne kĺže.“
Príroda nič moc, krajina veľmi fotogenická nie je. Zato tie výjavy a scénky, ktoré uvidíš, keď sa zapozeráš na svet vadným romantickým pohľadom motorkára stoja za to. Postojíš pred stádom oviec, bača je neďaleko, ale ser… teda kašle na to, hraje sa so smartfónom, alebo len proste se*** na to. Psiská o veľkosti niečo medzi poníkom a medveďom vzbudzujú rešpekt, lenže sa trhajú medzi sebou a je asi jedno čo bude s ovečkami. Vlastne tu je asi všetko každému jedno, policajtom, cestnej premávke…
Kdesi len tak v Grécku
„A presne toto milujem na takýchto cestách, slobodu bez buzerácie. Zapni zdravý sedliacky rozum a prežiješ. No stress.“
Kláštory Meteora sú ale iný svet. Zájdi sem a vypusť trochu fantázie. Fakt vyzerajú, že sa vznášajú vo vzduchu. Ivan selfíčkuje a mne sa Aventuro rozhodlo skočiť pár desiatok metrov zo skaly. Pri záchytnom manévri skoro letím zo skaly ja, Ivan sa rehoce. A tak si jazdíme po okolí, kocháme sa, oddychujeme, fotíme… taká mototuristická klasika.
Že sa im to tam chcelo stavať – Meteora
Nová doba, selfie majster v akcii
Kláštory Meteora sa akoby vnášajú vo vzduchu
Tu si skrátka postojíš a povnímaš kúsok krajiny a tvorby človeka
Lenže je jeseň a aj v Grécku slniečko končí šichtu skôr, veru ranné pohoďácke manévre sa vedia vypomstiť. V diaľke sledujeme horu Olymp, na ktorú sa plánujeme vydriapať. Predtým, ale omlátime na rovnej ceste motorky o zem, lebo ľúbim fotiť.
Nech to vyznie akokoľvek smiešne, pre túto fotku padli motorky na zem
Po luxusnej šotoline sa nabalený driapeme hore, je už seriózna tma, zima a fučí. Kolónka geniálne nápady je opäť rozšírená o ďalšiu položku. Dávam to až po druhý sneh na ceste, skrižovaná nabalená motorka v blate, kamoš v nedohľadne, ale ten výhľad fúúúúúúúú. Milion-star-hotel nad hlavou a celý svet podo mnou.
Tu to bolo nutné vzdať
„Toto sú momenty, prečo človek miluje cestovanie. Zdanlivo obyčajná vec sa v istých momentoch stáva súčasťou jeho existencie. Možno to takto zažilo milión ľudí a možno nikto. V dnešnom prehustenom rýchlom svete si v zime s hvízdaním vetra o kamene užiť takúto nemú kulisu… topka, nepotrebuješ nič, iba svoje zmysly.“
Erzeta Olymp naľahko
Ránečko ako vínečko, batožina ide preč z motorky, výhľad na Olymp je famózny, bez mráčika bez vetra. Len je trošku chladno. O chvíľu som ale fajnovo zahriaty. Driapem sa opäť hore, avšak v inom tempe. Motorka skacká po kameňoch, sem tam driftík a kúdoľ prachu za mnou. Výhľady sú hypnotizujúce, nesmiem zabúdať na sústredenie. Po príkrych svahoch sa pasú plaché kone, hore medzi skalami vidieť množstvo veľkých dravých vtákov. A skoro úplne hore sa zo snehu vynorí býk.
A z ničoho nič, spoza kameňov vyliezol býk
Zdola nahor vedie nádherná šotolinka
„V duchu znova lamentujem nad svojim bytím a krásou akú máme na dohľad a dotyk ruky. Len treba odísť zo svojej komfortnej zóny.“
Výhľady si poriadne vychutnáš iba ak zastavíš
Pričom dostať sa sem je úplná brnkačka. V dedine Kalivia nájdeš cestu nahor. Jednoducho sa pozrieš nahor a vidíš kam ísť. A potom len ideš kým ťa koniec cesty nezastaví, alebo sneh. Šiel by som aj vyššie, lenže každý prejdený meter ma stál kopu času a ten bolo treba obetovať na iné ciele.
Ide to až tam hore, len nesmie byť sneh
Erzeta na Olymp – predstav si ten výhľad v noci
Nádherné cestičky, navôkol kone…
Také Grécke oné
Stojíme na obedík, vonku zopár starých skútrov, vyhrieva nás slniečko, podnik ako lusk, zopár miestnych a muchy. 2 alebo 3, možno aj 4 hodiny trvá celý proces, od zastavili sme sa na rýchly obed po odchod. Ale mäsko bolo luxusné, zeleninka a syry tiež. Maňána štýl na nezaplatenie. Džúsik si robíš tak, že natiahneš ruku k pomarančom na strome a vyšťavíš si ich.
Idylka popri starých skútroch
Kdesi v dedinke na obede – atmosféra za milión
S kýmkoľvek jednáš chvíľu anglicky rozumie a čo nevie povie ti po grécky. Na malý moment na seba nechápavo pozriete a rozhovor pokračuje ďalej. Niečo na štýl: „Hello, can you help me, vyfučelo mi koleso.“ Tankovanie je občas tiež sranda. Ceny benzínu silno variabilné v rámci jednej obce, benzínky mimo hlavných ťahov silno rozbité. Prídeš k stojanu, príde k tebe Grék, natankuješ, Grék na teba pozerá, ideš zaplatiť, nič sa nedeje (alebo po sebe Gréci začnú ziapať), po chvíli príde Grék, povie čosi Grékovi za pokladňou a až tak platíš. A nemusia brať kartu, hoci majú všade nálepky, že ich berú.
Delfy a Olympia
„Navštív tieto miesta a trochu sa zamysli. Lebo ináč to budú iba staré rozvalené kamene. Nechápem, ako tieto miesta dokázali postaviť. Je to úžasné.“
Olympia alebo len rozvalené kamene – uhol pohľadu rozhodne
Ako je možné, že toto je kolíska našej kultúry, našej Európy? Čo sa to kua deje? Dávno, pradávno, tu v kopcoch postavili bez pomoci spaľovacieho motora obrovské budovy. Tie šutre vážia tony a oni ich poskladali na seba. A dnes je v Grécku skoro všade bordel. Nechápem, že práve táto krajina ma tak bohaté kultúrne dedičstvo. Podobne a ešte horšie sú na tom aj iné krajiny, kde kedysi kvitol rozum. Alebo si len my zle vykladáme históriu?
Častá značka v Grécku, smutné
Keď dole zašepkáš, hore to jasne počuť – Delfy
Dopĺňame chýbajúce stĺpy
Myslelo sa na zobrazenie každého detailu
Koľko to muselo dať niekomu práce, nádhera
Každopádne sa sem oplatí zájsť. Zosadni z motorky, prejdi sa, nadýchaj sa atmosféry. Mimo sezóny je tu málo ľudí. Grécke mýty a báje ožijú, minimálne pred tvojimi očami, na pozadí prastarých kulís. Vojdi bránou na pôvodný olympijský štadión, hoci je to vlastne len taká lúka a daj tomu kus drámy.
Vstup na olympijský štadión
Skôr by som ho hodil do kolosea než na štadión v Olympii
Tiger v Delfách pozoruje ako Ivan zaisťuje prilby Aventuro
Štýlová posilka za humnami starovekej Olympie
Ivan to poňal ešte brutálnejšie, rovno si zašiel na Spartan Race do Sparty. Ja som si túto radosť musel odoprieť, lebo práca. Aspoň som si dal krásny prejazd Albánskom.
Ivan opäť hádže selfie a mňa stále fascinujú veľké mosty – pohľad z mesta Nafpaktos
História nie len na papieri, choď a dotkni sa jej…
Spartan Race dostal dobovú atmošku
Vyber si pstruha, ktorého zješ v takomto nádhernom prostredí
Albánsko – túto krajinu jednoznačne spoznáš podľa týchto “húb”
„Táto krajina ma vždy očarí. Hoci sa neskutočne rýchlo vyvíja, stále je veľmi špecifická. Hlavne ľudia sú tu iní.“
Neskôr v tomto príbehu kotvím v meste Ohrid, potom už len zhruba 1300 km domov na šupu, kde sneh a dážď zohrali svoju úlohu. Ivan si dal na šupu 1800 km. To je tak, keď potrebuješ makať, ale chceš si užiť novembrovú dávku dobrodružstva na motorke.
Večer v Ohride
PS: Dodávka by bola na presun lepšia, no bez nej to malo svoje čaro.
Text: František Zubal
Foto: František Zubal, Ivan Sklenár
