Touratech Slovakia

ZimZamBots – dobrodružstvo v srdci južnej Afriky

Vyše 4.600 km naprieč Zimbabwe spojených s návštevou Botswany a Zambie.

Herbert a Ramona Schwarz sa rozhodli navštíviť Zimbabwe v spoločnosti štyroch dobrých priateľov. V posledných rokoch túto krajinu poznali hlavne vďaka zlým správam, avšak chceli na vlastnej koži pocítiť, ako náročné podmienky ovplyvnili životy miestnych ľudí.

Byrokracia je azda najhoršia. Prechod hranicou z Juhoafrickej Republiky do Zimbabwe sprevádzajú prvé komplikácie na tejto ceste. Začína to zháňaním množstva doslova nezmyselných, pečiatok a návštevou desiatok rôznych okienok, kde nám ich vystavujú. Preto sa strategicky rozdeľujeme na dva tímy po troch. Jeden tím ostáva vonku a stráži motorky, pričom sa pečie priamo pod slnkom pri teplote 36 stupňov Celzia. No a tím dva sa púšťa na nekonečný maratón afrických papierovačiek, pričom má výhodu trávenia času v klimatizovanej budove. Ťažko však povedať, komu je lepšie.

Pečiatky do pasov vybavujeme pomerne rýchlo a bez väčších problémov. Horšie je to ale s carnetom pre naše motorky. Najprv nastáva prenášanie zodpovednosti za ich kontrolu medzi jednotlivými úradníkmi, tak sa pohybujeme dookola medzi tými istými okienkami. Je jasné, že tento kolotoč nás má donútiť zaplatiť nejaké to „všimné“. Keďže sa z princípu nehodláme podieľať na nekalom obohacovaní, jeden z úradníkov nás rozdeľuje na jednotlivcov a každému sa vyhráža, pričom nezabúda pred našimi tvárami zbesilo mávať rôznymi papiermi. Trvalo to celú večnosť kým sme sa dostali opäť na naše motorky. Konečne vyrážame...

Prvé dojmy

Po opustení hranice smerujeme po ceste A1 zo sivého asfaltu smerujúcej na sever cez krásne savany. Okrúhle chatrče ležia schúlené v buši a medzi stromami akácie. Obdobie dažďov ešte neprišlo a zem si zúfalo pýta vodu. Kozy, somáre, opice a pásovci nám behajú popred kolesá. Avšak vyhorený autobus pri ceste nám dáva jasný signál o hroziacom nebezpečenstve úrazu.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 01

Ženy majú deti priviazané na svojich chrbtoch a ťažké veci prenášajú uložené na svojich hlavách. Azda všetky deti nám mávajú. Na prvý pohľad sa zdá, že Zimbabwe je na tom predsa len lepšie ako sme čakali. Je ale pravda, že sme iba na začiatku našej cesty, no zdá sa, že dobro ľudí tu prekrýva všetko zlé.

Policajné kontroly a iné nepríjemnosti

Boli sme upozornení na fakt, že v Zimbabwe je veľa miest na ktorých kontrolujú rýchlosť... a nikdy nevyťahuj viac než 20 dolárov. Zrazu vidíme pred dedinou ceduľu upravujúcu rýchlosť na 40 mph. Herbert teda brzdí na spomínanú rýchlosť a celou dedinou sa poctivo vlečie. Avšak pridáva po chvíli ako sa za nami stratia posledné domy osady. No nebola tam žiadna značka, nik však nečakal, že štyridsiatku je nutné dodržiavať aj naďalej, evidentne mimo obce. A v tom na nás vybehol triumfálne sa vyškierajúci policajt. Jeho radar nám ukázal Herberta, ako prekročil rýchlosť a toho si pri sebe necháva. Herbert teda dostáva ponuku ako odčiniť svoju nedbalosť a to sumou rovných 20 dolárov.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 03

Na našich cestách sme sa už mnoho krát naučili, že viesť debatu s policajtom nemá zmysel. Nezáleží na tom ako nezmyselne sa pokuty vyberajú, skrátka 20 dolárov vo vrecku je 20 dolárov vo vrecku. Ináč by mohol Herbert ísť na najbližšie policajné oddelenie, tam by mu odobrali odtlačky prstov a čakal by na právne konanie.

Babie leto v Zimbabwe

Naša cesta sa stáča na východ. Úzka pokrútená asfaltka nás vedie nádherne sfarbenou krajinou. Sem tam prechádzame malou dedinkou a sem tam zazrieme čudné okrúhle kopčeky uložené v buši. Cesta sa mení na červenú šotolinu v blízkosti jazera Mutirikwe. Na jednej zo zastávok dostáva Kurt a Jon chuť na zvláštnu miestnu špecialitu, pečené chrobáky.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 02

Pred cestou sme ale mali obavy ohľadom dostupnosti benzínu. Ako sa však ukázalo, hneď ako hyperinflačný ZIM dolár nahradil dolár americký, všetky obchody a benzínky boli opäť naplnené tovarom.

Okolitá krajina tu však vyzerá ako z pohľadnice. Staré baobaby sú doslova skenované lúčmi zapadajúceho slnka. Mnoho legiend sprevádza tieto mohutné stromy. Jedna z nich vraví, že sám diabol vo svojom hneve vytrhol celý baobab zo zeme a vrazil ho späť do zeme, avšak opačnou stranou. To je údajný dôvod, prečo koruna baobabov vyzerá ako korene stromu snažiace sa dotknúť slnka. Pravdou však je, že tieto stromy sú schopné zadržiavať doslova stovky litrov vody, a preto ich slony využívajú ako zdroj občerstvenia. Svojimi klami narušujú kmene stromov a žujú ich vlhké vlákna.

Formovanie skutočného obrazu

Kdekoľvek na svojich cestách zablúdim, vždy sú to ľudia, ktorí ma na cestách zaujímajú najviac. Pýtam sa ich na život v krajine a zberám rôzne príbehy. V Zimbabwe som mala možnosť stretnúť bielych aj čiernych, bohatých aj chudobných. Zakaždým, keď mi nejaký cudzinec rozpovie čosi z jeho súkromného života, v duchu ocením, že to tak urobil. Sú to útržky, ktoré potrebujem k cestovaniu, nerada iba prechádzam krajinou. Ľudia vám vždy povedia čosi, čo sa s vami nesie aj na ďalších cestách.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 04

Po prvý krát som bola v Zimbabwe v roku 2001. Bolo to tesne pred érou, kedy začalo brutálne vyvlastňovanie súkromných majetkov. Veľa z toho čo som počula po mojom návrate, mi doslova nahnalo slzy do očí. Jedna žena, ktorá sa rozhodla ostať v krajine namiesto úteku, mi porozprávala ako Mugabeho stúpenci otrávili ľuďom domáce zvieratá a terorizovali všetko obyvateľstvo. Odsekávanie rúk a nôh ľudí, ktorí volili vládu niekoho iného, a bežne sa stávalo to, že niekto proste zmizol a už ho nikdy nevideli nažive.

Dych berúce scenérie východnej vysočiny

Je neuveriteľné ako rýchlo sa dokáže zmeniť scenéria okolitej krajiny. Pred pár kilometrami sme cestovali vyschnutou krajinou v ktorej sa týčili obrovské baobaby a teraz sa motáme medzi stromami sýto zeleného lesa. Les Chirinda na hore Selinda nájdete zhruba 20 míľ južne od Chipinge. Tento malý nikým nedotknutý les je obkolesený kávovými plantážami a farmami. Vyzerá akoby ani nepatril do tejto krajiny.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 05

Jednou z jeho zaujímavostí je prastarý červený mahagonový strom, Veľký Strom. Tento obor je aj poriadne starý. Jeho vek sa odhaduje na niečo medzi 1000 až 2000 rokov. Presný vek si nikto nedovoľuje odhadnúť.

Východná vysočina sa tiahne v dĺžke vyše 200 míľnaprieč východom Zimbabwe. A tu nám začína pršať. Cieľom dnešného dňa je miesto zvané Raj, horské sídlo v Chimanimani. A popravde, naozaj sme sa počas jazdy sem cítili ako keby sme sa šplhali do neba. Nasledujúci deň sme totiž pokračovali po kamenistej ceste vedúcej do národného parku Cashel. Mraky boli nízko, vrcholky hôr sa zdali na dosah a bolo aj pekne chladno.

Hra so slovíčkami

Vždy keď sme sa niekde ukázali boli sme nadšene vítaní. Ihneď nás obklopili zvedavé kopy ľudí. Deti sa chceli dotknúť a posadiť na motorky, a dospelí nás zaplavovali množstvom otázok. Tak nebola núdza o zábavné momenty.

Raz večer, keď sme si tak sedeli okolo ohňa blízko malej osady, prišli k nám traja mladí muži. Povedali nám, že ich za nami poslali starešinovia z osady, ktorí sa zaujímali o to kto sme, a čo tu robíme. Pýtali sa doslovne: „Aká je vaša misia?“ Odpovedám: „Prišli sme ako priatelia. Chceme poznať vašu krajinu a ľudí. Sme tu v bezpečí?“ Ich odpoveď znela: „Áno, tu v okolí nie sú levy, leopardy, slony ani muchy tsetse.“ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 06

Jazero Kariba

Dorazili sme do Makuti, na okraj zrázu rieky Zambezi. Cesta nás viedla množstvom zákrut smerom do doliny Zambezi. Medzi tým sme dorazili k jazeru Kariba. Klesli sme nadol z poriadnej výšky, takže bolo znenazdajky riadne teplo a vlhko. Značky popri ceste nás varovali pred slonmi, niet teda pochýb o tom, že sme dorazili do krajiny slonov.

Žije tu viac než 20.000 ľudí v súlade s prírodou a divokými zvieratami. Táto izolovaná oblasť v okolí jazera Kariba sa stala zaujímavou až okolo roku 1950. Vtedy sa rozhodlo, že sa tu vybuduje veľká priehrada. Predtým tu však musela byť vybudovaná cesta a niekto prišiel s nápadom, že ju vybudujú na starých cestičkách vychodených slonmi.

Kempujeme priamo na brehu jazera Kariba. V noci z vody vychádzajú hrochy a traja z týchto vodných obrov na nás uprene hľadia. Zvyšok hlasno ručí na brehu osvetlenom mesačným svitom. Toto sú presne tie momenty, kedy si každý cestovateľ uvedomí, aké krásne scénky dokáže priniesť len Afrika. No a ráno sa budíme na to ako nám časť zebrieho stáda prebieha rovno medzi stanmi. Nakoľko sa však v jazere nachádza slušný počet krokodílov, ostáva nám ranné kúpanie na inokedy. Vďaka tomu už čoskoro prechádzame malým hraničným prechodom do inej krajiny.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 07

Zambia

Október je tu prezývaný ako mesiac na samovraždu, keďže teploty tu bežne presahujú 40 stupňov Celzia. Cesta tu beží až na pár zákrut rovno ako vystrelený šíp. Cestou od jazera Kariba do mesta Livingstone prechádzame veľmi suchou oblasťou. Avšak jazda nie je rozhodne nudná. Rozhovor s Herbertom cez vysielačku znel nejako takto: „Pozor olej na ceste!“ „Aha ovce bežiace krížom cez cestu!“ „Videla si ten vrak autobusu na ľavej strane cesty?“ „Spomaľ, diery!“ „Somár!“ „Policajná kontrola, pekne im zamávaj a nezastavuj.“

No a keď sme sa museli uhýnať kamiónu idúcemu rovno oproti nám, v našom jazdnom pruhu, rozhodli sme sa, že si dáme krátku pauzu. Rýchly obed a čosi čo nám spomalí adrenalínom zvýšený tep. Preto stojíme v Monze v nejakej reštaurácii pri ceste. Dnešná špecialita Nshima (cesto z kukuričnej múky) a kurča. Stretáme tu aj Nemca, ktorý žije dlhé roky Zambii a vraví nám, že Afrika nie je zďaleka tým strateným kontinentom ako si to o nej ľudia myslia.

To ako sa rieka Zambezi zarezáva do hlbokého kaňonu je skrátka neskutočné. V období dažďov tadiaľto prúdi viac ako 2.5 milióna galónu za sekundu. Je to podobné ako nevedieť odtrhnúť pohľad od ohňa, aj tu sa pozeráme nekonečným pohľadom rovno do mrakov roztrieštenej padajúcej vody.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 08

Zambezi tu tvorí hranicu a tak sa do Botswany dostávame pomocou malej kompy. A len čo sme dorazili do novej krajiny, hneď nás víta črieda slonov, ktoré sa sem chodia denne napájať.

Na konci roku 2001 som tu stretla človeka menom Steve Pope, belocha z Kariby. Šla som s ním na safari v národnom parku Mana Pools. Nešli sme však na žiadnom dopravnom prostriedku, šli sme pešo. Tak som mala možnosť vidieť útok leva na svoju korisť pekne zblízka. Mám ten živý obraz pred očami vždy keď si spomeniem na Kavingasa (tak sa volal ten lev). Na ten prach ktorý rozvíril, keď sa z ničoho nič rozbehol po svojej koristi.

Tak som sa aj teraz snažila opäť stretnúť so Steve-om. Avšak zistila som, že prehral svoj boj s rakovinou. Mal iba 60, dosť ma to šokovalo a ranilo. Steve bol nevšedný človek, mal divočinu v krvi, miloval levy a trochu sa ne aj podobal, s tými jeho kučeravými vlasmi.

Ostrov Kukonje v Botswane

Na ceste sme stretli partiu chlapov z Nemecka, ktorí nám odporučili zájsť do Sowa Pan. Južne od Nata, pieskové jazyky pokryli skoro celú vozovku, ktorá viedla k soľnému jazeru, kde sa dá dostať iba teraz, v období sucha. Bolo ťažké ísť cestou, kde piesok zakrýval obrovské balvany ležiace priamo na šotolinovej ceste. Na ostrov Kokonje sme preto dorazili tesne pred západom slnka. Bolo to ako jazdiť na ceste z popola.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 09

Za tmy teda rozkladáme naše stany pod korunami starého baobabi, je úplne ticho a pokoj. Nad nami mesačný spln a nekonečné more jasne žiariacich hviezd. Miestni vravia, že toto je sväté miesto. A presne takto v mojej hlave začala táto cesta, a v realite takto nádherne skončila.

Pohľad účastníkov expedície ZimZamBots

Herbert Schwarz, zakladateľ firmy Touratech – BMW R1200GS Adventure 3.generácia

Zdalo sa mi, že diktátorsky režim ublížil Zimbabwe menej, než sa očakávalo. Pevne však verím, že sa tu už nič podobné nezopakuje a že tunajší ľudia si zachovajú svoju milú tvár aj naďalej.

Ramona Schwarz, cestovateľka a fotografka – BMW F800GS Adventure

To čo ma naozaj dostalo na Zimbabwe sú ľudia. Spôsob akým vytrvali v neľahkej situácii a napriek diktátorskému režimu, ktorí je nateraz zvrhnutý, veria stále v lepšiu budúcnosť.

Jan-Peter Sölter, kameraman a cestovateľ – BMW F800GS Adventure

Pre mňa bolo Zimbabwe krajinou plnou prekvapení. Myslel som si, že tu bude vládnuť oveľa väčšia chudoba a ľudia budú menej priateľskí.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 10

Wolfgang Danner, televízny reportér – BMW R1200GS Adventure 2.generácia

Môj pohľad na Zimbabwe je akýsi zmiešaný. Často krát sme tu prišli do kontaktu s políciou, pričom sa nestalo nič závažné, no napriek tomu to na ceste dosť vadilo. Na druhej strane, bežný ľudia, ktorých sme stretli mali vždy dobrú náladu a boli k nám priateľskí. Avšak stretnutie s jedným Angličanom, ktorého sme stretli v Mount Selinda, my stále vŕta v hlave. Povedal nám, že je šťastný, že môže žiť pokojne v Zimbabwe so svojou manželkou, černoškou. To by vraj nebolo vôbec možné v Juhoafrickej Republike. Avšak ak chcete Zimbabwe naozaj poznať, nestačí vytvoriť obraz len na základe mojich dojmov, musíte tam stráviť rozhodne viac času.

Kurt Yaeger, herec a profi jazdec na BMX – BMW F800GS

Vojna, vraždenie, kriminalita... tak podobné titulky sa na mňa valili zo správ o Zimbabwe a Afrike všeobecne. To všetko vedie ľudí k domnienke, že na „čiernom“ kontinente ich nečaká nič dobrého s výnimkou zájazdov na safari. Čo som zažil je však úplným opakom. Jazda na BMW F800GS mi otvorila doslova nový svet. Doslova som cítil krajinu ktorou sme prechádzali. Jazda vysoko v horách a lejak, ktorý nás tam chytil skrátka mali svoje čaro. Zo sedla motocykla som sa mohol doslova pozerať priamo do očí tisíckam ľudí, ktorých sme na našej ceste míňali. Vždy keď sme niekde zastavili, obkľúčili nás miestny, ktorí boli veľmi priateľskí. Ľudia sú tu veľmi láskaví a otvorení. Jeden človek mi dokonca pomohol postaviť stan a bez rečí zmizol kdesi v tme. Keď sa nad ránom vrátil všimol som si že nemal topánky. Dal som mu teda moje, nie ako prejav charity ale ako prejav úcty. Zimbabwe by malo byť známe ako jedna z najväčších krajín na svete, nie pre jej rozlohu ale pre dobrotu ľudí aký tú žijú.

Jon Beck, fotograf – BMW R1150GS Adventure 1.generácia

Pred príchodom sem pre mňa bolo Zimbabwe jednou veľkou záhadou. Mohol som si ho vo svojej hlave iba teoreticky porovnávať s inými krajinami v Afrike, ktoré som už navštívil. Jazda medzi rozprávkovými Baobabmi a šírymi pláňami spôsobila, že ruch LA, odkiaľ pochádzam, sa zdal byť ako zlým snom minulého života. Tu v Afrike, medzi úžasnými priateľskými ľuďmi, sa ani časté kontroly policajtmi nezdali byť až takou hroznou záležitosťou. Zvedaví ľudia sa nás stále pýtali, kto sme, kam ideme, čo nás sem priviedlo... A bez ohľadu na to ako ďaleko sme boli od najbližšej osady, či dediny, ľudia sa vždy objavili doslova uprostred ničoho. Život je však bezpochyby ťažkou výzvou pre väčšinu tu žijúcich ľudí, avšak nezdá sa, aby to malo kaziť ich charakter.

Informácie

Zimbabwe je s rozlohou 390.757 kilometrov štvorcových zhruba o 10% väčšie než Nemecko. Na severe a juhu krajiny nájdeme roviny pozdĺž riek Zambezi a Limpopo známe ako Lowveld. Na východe nájdeme vysočinu, ktorá sa tiahne až do celej centrálnej oblasti. Hlavným mestom je Harare a úradným jazykom je tu angličtina.

Predtým známa ako Rhodézia, bola cesta Zimbabwe k samostatnosti veľmi zložitá. V roku 1923 bola táto krajina oficiálne vyhlásená za britskú kolóniu. Rôzne zákony tu vtedy pripravili pôvodné obyvateľstvo o množstvo práv. Spravodlivé rozdelenie právomoci medzi belochmi a černochmi bolo už odvtedy ústredným bodom mnohých konfliktov. V roku 1960 došlo k otvorenej vojne za nezávislosť krajiny. Zahynulo 40.000 ľudí a 80.000 ľudí z krajiny utieklo. Ekonomika krajiny sa ocitla v troskách. Prvé slobodné voľby sa uskutočnili až v roku 1980. Novým premiérom sa vtedy stal Robert Mugabe, ktorý hlásal myšlienky mieru v krajine. Avšak vládu dostihla vlna obvinení z korupcie, rodinkárstva, zneužívania právomoci, núteného vyvlastňovania, obmedzenia slobody tlače, no podstatným problémom boli brutálne praktiky predvádzané na opozícii. Mugabe bol v skutočnosti diktátorom.

Klíma a najlepšia doba na návštevu krajiny  

Zimbabwe má subtropickú klímu ovplyvnenú priemernou nadmorskou výškou krajiny a jej umiestnením vo vnútrozemí kontinentu. Ak si chcete pozrieť Viktóriine vodopády v ich najväčšej kráse, musíte tak urobiť v období dažďov od novembra do marca. Vtedy však môže byť množstvo ciest iba ťažko prejazdných. Do vyprahnutej krajiny ale dážď prináša množstvo farieb a vôní. Od mája do augusta je tu počasie takpovediac v pohode. Teda suché a s príjemnými dennými teplotami. Vtedy je ideálny čas na spoznávanie rôznych kútov krajiny. Od augusta do októbra je tu však sucho a strašne horúco.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 11

Ako s motorkou?

Carnet a medzinárodný vodičák sú nutnosťou. Naviac musíte okamžite po vstupe do krajiny uzavrieť povinnú poistku. V Zimbabwe sa jazdí vľavo. Poriadne padacie rámy, ochrana motora a dostatok paliva so sebou sa ukázali ako užitočné. Rovnako aj tu platí, ako pre ostatné krajiny Afriky, vyhýbajte sa jazde v noci. Palivo nemusí byť všade dostupné, preto rátajte s palivom pre dojazd aspoň 500 km. Ceny sa pohybovali v rozmedzí 1.5-1.65 dolára za liter.ZimZamBots cestopis Touratech Adventure BMW R1200GS R1150GS F800GS 12

Ubytovanie

Možnosti ubytovania sú rôzne. Od lacných kempov až po drahé hotely či chatky.

M.O.T.H. kemp v Karibe je tichý a príjemný, rovno na brehu jazera. Návšteva hrochov je tu zaručená. Stojí okolo 10 dolárov na osobu.

Makuti Travel Lodge na ceste z Harare do Kariby ponúka dvojlôžkovú izbu aj s raňajkami za 40 dolárov. Z terasy je pekný výhľad na údolie Zambezi.

Zigzag v Livingstone ponúka dobre vybavenú dvojlôžkovú izbu za 85 dolárov aj s raňajkami, klimatizáciou, moskytiérou, bezpečným parkovaním vo dvore, bazénom a wifi. Majiteľ je škót a vie poradiť množstvo miest, ktoré sa oplatí v okolí navštíviť.

Strava

Reštaurácie popri ceste ponúkajú zväčša tradičné jedlá. Sadza je kukuričná kaša a podáva sa obvykle s mäsom a rôznou zeleninou. Mäso Biltong a sušené červy Mopane stoja taktiež za vyskúšanie.

Text: Ramona Schwarz
Foto: Herbert Schwarz, Ramona Schwarz
Preklad: TouratechSK

Video - trailer ZimZamBots