Touratech Slovakia

01 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 06 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 02 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 03 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 05 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 04 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 10 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 09 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 08 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 11 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 12 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 07 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 13 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 14 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 16 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 17 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 18 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland 15 Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland

Nový Zéland - Rodinka Touratech na ceste za dobrodružstvom

Neexistuje čosi ako zlé počasie, iba nesprávne zvolené oblečenie. Avšak dobré počasie a dobré oblečenie sú oveľa lepším spoločníkom na cestách.

Splnený sen - rodinná motodovolenka na Novom Zélande, Herbertovi sa tak splnil dlhoročný sen...

Mohli by sme pokračovať na takejto ceste ešte niekoľko ďalších rokov? Z tejto otázky je zrejmé, že Yaron sa má na tejto ceste skutočne dobre. Blížime sa totiž do cieľa našej trojmesačnej cesty po Novom Zélande. Skutočne to bolo ako život v nejakom sne, našom sne. Yannick a Yaron mali do školy nastúpiť v septembri 2014. Práve to rozhodlo o časovom rozmedzí tohto výletu.
S touto myšlienkou v našich hlavách sa tak púšťame do poslednej etapy rodinného dobrodružstva. Naplánovali sme si trip pre celú rodinu – rodičia, deti, BMW R1200GS so sidekárou atď. Herbert chcel ísť do Afriky, ja (Ramona) som bola za Južnú Ameriku tak sme sa dohodli na Novom Zélande. Je to miesto ktoré máme najďalej od domova, takmer doslova a do písmena, na opačnej strane zemegule.

Náš svet je malý, ale svet motorkára je ešte menší. Po príjazde do Aucklandu netrvá dlho, a zbadám známu tvár, ktorá patrí zlatej Nine Kaitinnis. Nedávno zavesila na facebook status s citátom od Kurta Tucholského: „To najlepšie čo môžete vidieť je svet – pozrite sa naň“ Vidíme sa neskôr. A teraz ju stretávam práve tu s jej spoločníkom na cestách menom Gean, teda motocyklom Suzuki GN250. Ako dieťa cestovala so svojimi rodičmi po ich boku, ako ináč v sidekáre. A zrejme to bola správna cesta ako vychovať svoje dieťa, keďže Nina v cestovaní po svete na motocykli pokračuje dodnes a práve teraz si užíva cesty Nového Zélandu.

Ako obvykle naším plánom je nemať žiadne plány. Nechce sa nám denne pracovať na tom aby sme videli a boli na miestach, ktoré sme si vopred vytýčili. Nechce sa nám rozčuľovať nad tým, že sme si neodškrtli zo zoznamu turisticky vychytané miesta, nechceme sa tlačiť medzi davmi turistov, znervóznovať sa nad časovým sklzom v dôsledku zlyhania techniky, nepriazni počasia či iným dôvodom. Všetko čo neuvidíme na tomto tripe nám totiž dá príležitosť vrátiť sa sem znova. Skrátka pôjdeme s prúdom, ktorý nás povedie naprieč Novým Zélandom. Necháme to na počasí, či daný deň strávime jazdením, turistikou, spoznávaním okolia alebo budeme len tak niekde oddychovať. Časy sa veru menia. Vzdialenosť ktorú prejdeme, pre nás už vôbec nie je dôležitá. So skúseností vieme, že vzdialenosť, ktorú je možné v pohode prekonať na výlete spolu s deťmi je okolo je 90 míľ denne. To dáva nám rodičom poriadnu príležitosť oddýchnuť si, zatiaľ čo sa Y&Y hrajú kdesi v okolí, šplhajú po stromoch, hľadajú kosti dinosaurov...07cl Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland

Všetko berieme pekne pomaly. Našou prvou zastávkou je zelený polostrov Coromandel na severe zátoky Hauraki. Je to mix krásnych ciest plných rôznych výhľadov a idylickej krajiny navôkol. Pláže plné mušlí, šotolinové cesty vedúce po okraji oceánu tiahnuce sa až za horizont, romantické pláže, obrovské paprade a karmínové kvety na stromoch pohutukawa (Novozélandský Vianočný strom). Scenérie sa menia zakaždým keď prejdeme za roh nejakého skalného výbežku. Pocitovo sa behom dňa niekoľko krát ocitáme akoby na brehoch stredozemného mora a razom akoby sme boli hlboko v nejakom hustom lese. A po nociach ležíme rovno na pláži pod nebom plným hviezd, ktoré je také čisté ako nikde inde na svete.

Kosatky, nežerte chlapa z Anglicka

Nie až tak ďaleko odtiaľto, na strane ostrova privrátenej k Pacifiku, je legendárna pláž Hot Water Beach. Počas odlivu si tu návštevníci kopú diery, v ktorých potom ležia a užívajú si relax v teplej vode, aby z nich po istom čase vyskočili a bežali sa schladiť rovno do oceánu. Rodinka z Auckladu sedí v bublajúcej jame hneď vedľa nás. Majú to vymyslené veľmi prakticky. Jedlo si pripravujú v horúcej vode hneď vedľa miesta kde ležia. Varia mušle, ktoré si nazbierali spomedzi kameňov na pláži počas odlivu.

Šli sme o čosi ďalej. Pláž Hahei je magnetom pre všetkých surferov ale taktiež milovníkov zvierat. Stačí mať kúsok šťastia uvidíte delfíny, tučniaky a tulene pekne zblízka. Znie to veľmi lákavo. Stačí jeden telefonát do „Hahei Explorer“ a všetci štyria už sedíme v malej loďke. Do vysielačiek pritom prichádza netradičný oznam vraviaci, že v neďalekej zátoke sa nachádzajú kosatky. Nie je nad čím váhať, ideme tam! A bola to pravda, celá črieda kosatiek tam lovila tulene. Šnorchel križujúci cestu veľrýb však nevyzeral veľmi bezpečne. Pre bežného človeka, trojuholníková chrbtová plutva kosatky vyzerá presne ako plutva žraloka. Muža tesne pred srdcovým infarktom ťaháme do bezpečia našej loďky. Po tom čo ho prešiel prvotný šok prichádza neskutočná radosť z prežitia tak nevšedného zážitku. Vedúci nášho plavidla, ktorý pochádza zo Škótska je pritom neskutočne pobavený tým, že práve zachránil Angličana. 

11cl Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland

Po tomto zážitku však mierime do vnútrozemia ostrova. V oblasti okolo Rotorua a Taupo je horúco, skutočne horúco. Nerastú tu žiadne stromy ani nič čo by vrhalo tieň. To vám dodá pocit toho, ako by asi mohlo byť v samotnom pekle. Vo vzduchu visí odporný zápach síri. Gejzíry tu vytvárajú prírodné fontány vystreľujúce vysoko do vzduchu, kaluže plné blata bublajú, plyny tu syčia rovno zo zeme a zdá sa akoby planéta grgala. Navôkol je zmes rôznych farieb. Zem je zafarbená na žlto, zeleno a oranžovo. Je to tu celé ako z príručky o vulkanizme. Pre vtáky v okolí sú geotermálne prúdy čímsi ako večná pestúnka zahrievajúca ich vajíčka.

Republika Whangamomona

Jazero Taupo, najväčšie jazero na Novom Zélande, sa nám stráca v spätných zrkadlách. Tmavé mraky však dramaticky dotvárajú scenériu pred nami a onedlho nám obrovské kvapky dažďa padajú na prilby. Asfaltová cesta nás vedie do ľudoprázdnej oblasti križujúc zelené kopce odkiaľ na nás zíza množstvo oviec. Taumarunui značí začiatok cesty známej ako zabudnutá svetová diaľnica. Počas nasledujúcich 90tich, či ktovie koľkých míľ až po Straford tu nenájdete žiadnu benzínku. Nestretli sme tu veľa vozidiel. Ak sme nejaké minuli, boli to väčšinou štvorkolky miestnych cowboyov nesúce kľudne aj päť oviec a psa na palube. Hustota obyvateľstva je tu totiž 16 obyvateľov na kilometer štvorcový. Cestou sme však nevideli krásu okolitej prírody, pretože všetko bolo zahalené v hustých mračnách. V Tangarakau Gorge si užíva sedem míľ čistého makadamu. Na hrebeni hôr prekonávame rovný tmavý tunel Moki. Keď sme sa z neho vynorili, víta nás nápis „Vitajte vo Whangamomona. Keď nazriem do histórie, v októbri 1989, ako protest proti vláde a ich snahe posunúť hranice jednotlivých oblastí Nového Zélandu, sa malé mestečko Whangamomona stalo samostatnou jednotkou a vyhlásilo sa za samostatnú republiku. V januári na začiatku každého priestupného roku sa tu táto udalosť veľkolepo oslavuje. Normálne tu totiž žije tak 10 obyvateľov, no počas osláv sem, takpovediac na koniec sveta, zamieri vyše 10.000 pútnikov. Čerešničkou na torte je miestny hotel, ktorý bol vybudovaný v roku 1911. Nuž a práve tu sme sa rozhodli prenocovať. Po prvom oddychovom pive dostávame nové občianske preukazy a Republika Whangamomona tak má ďalších štyroch nových obyvateľov.

V regióne Taranaki, kde sa severný ostrov stáva súčasťou Tasmánskeho mora je dážď našim stálym spoločníkom na ceste. Starý maják na myse Egmont má poskytnúť dych berúci výhľad na sopku známu ako Mount Egmont. Obklopený akoby obväzom dažďového pralesa, je bohužiaľ 2518 metrov vysoký kónus pochovaný v hustých mračnách. Herbertova aplikácia v mobile nám vraví, že zima v Nemecku je momentálne teplejšia než leto na Novom Zélande. Zdá sa že vďaka takémuto letu túto krajinu premenujeme na Nový Raindland.12cl Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland

Vianoce na pláži

Tráviť Vianoce na pláži a bez snehu navôkol je zdá sa veľmi čudný zážitok. Celý tento sviatok v tejto oblasti je pre nás veľmi netradičný, tak si trochu netradične dávame darčeky predsa len o čosi skôr. Tento nápad sa nám vnúkol do hláv, keď sme v obchode so športovými potrebami zbadali cool skateboardy pre Y&Y. Herbert a ja sme úplne stratení v tom čo sa týka vecí okolo skateboardovania. Tak sme si na internete vyhľadali nejakú rýchlu školu a pozreli si základné veci a pohyby okolo tohto celého. Chlapci sú však skateboardovaní ako doma a po chvíli už letia kamsi dole kopcom. Hlavne, že sú naučení mať na sebe vždy všetky ochranné pomôcky.

Ako nám piesok zničil brzdové doštičky

„Ako po tomto prinútim moju ženu aby ma ešte niekedy brala vážne?“ Presne to muselo prebehnúť Herbertovou hlavou v momente keď zapadol s novou sidekárou na boku nového BMW R1200GS. Celé to začalo ignorovaním rôznych varovaní v snahe získať fotku s dokonale bielymi mrakmi v pozadí. Obaja vieme, že nájsť miesto pre dobrú fotku to nie len tak. Chce to čas a trochu laborovania s umiestnením motorky. Myšlienka ktorá prešla mojou hlavou bola: „Znova preháňa. Pár sekúnd hore dole, to nič nezmení.“

Ako múdry a dobrý manžel, Herbert poctivo plní moje inštrukcie. „Otoč hlavou viac doprava a usmej sa.“ „Och musíme odtiaľto okamžite vypadnúť!“ „Vydrž ešte sekundu.“ A tak ostal tam kde bol. Kvôli dobre fotke. Zaseknutý rovno na pláži v sypkom piesku a aby toho nebolo dosť, blížil sa príliv. Nie iba holý fakt, že vykopávať 440 kg vážiaci stroj zo sypkého piesku je ťažká práca. Tak aspoň Herbert pridal ďalšiu do série zážitkov, ktoré začínajú slovami, ja to viem najlepšie.18cl Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland

Dnes som videla až príliš veľa oviec na osamelej ceste vedúcej k pláži. Na Novom Zélande sa im proste nedá vyhnúť. A my, teda ja, Herbert a naše dve deti, sme uprostred našej trojmesačnej cesty ostrovmi na opačnej strane sveta. Nachádzame sa na severnom ostrove, na východnom pobreží zátoky Hawke v ospalej malej dedinke menom Herbertville. Nízke drevené domčeky, obchod na rohu, bar, pošta a 150 obyvateľov. Ruch a zhon tu nemajú miesto. Toto miestečko leží na brehoch Pacifiku obklopené hnedými horami. Na veľkých ovčích farmách vo vnútrozemí si tu títo ľudia zarábajú na živobytie plné jahňacieho a vlny.

Dedinka je oficiálne známa ako Wainui, nesie názov po rieke ktorá ním preteká, avšak každý ju pozná ako Herbertville. Tento názov nesie na počesť osadníka, ktorý sa postaral o rozvoj miestnej školy a pošty.

Herbertville sa však stráca v našich spätných zrkadlách. Asfaltová cesta sa mení v šotolinu. Búrkové mračná padajú za obzor, ktorý sa stráca v diaľke oceánu a cestička plážou nás vedie ďaleko za horizont. Niet tu inej živej dušej než našich štyroch. Pláž je celá pokrytá úlitami a naplaveným drevom. Vzdialenosti sa zdajú byť nekonečné. Je to čas na zamyslenie sa, čas na poriadnú pauzu, čas na fotenie.

„Tak toto nikdy nevyhrabem“ – Herbert si utiera pot z čela. Pot strachu? Chlapci okolo neho taktiež hrabú s ich malými lopatkami a miestami priamo rukami. „Mám ísť zháňať pomoc?“ Otázka sa zaobišla bez akejkoľvek reakcie. „Mám zastaviť mesiac?“ „Áno!“ Sadla som na svoje BMW R1200GS a zašla späť do Herbertville pre nejakého chlapa s nákladiakom. Vravel, že nám pomôže. Trvalo mu to tak päť minút, než vybral našu sidekáru von zo zajatia pláže. „Sme turisti z Nemecka“ vravím mu ospravedlňujúcim a zahanbujúcim hlasom. „Nemajte strach“ zasmial sa.

17cl Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland

Zachránený a opäť na ceste. Po chvíli počujeme škrípavý zvuk, ktorý neznamená nič dobré. Herbert sa na to pozerá a vraví: „Zadné brzdové doštičky sú úplne zničené. Nič na nich neostalo. Očividne im nechutil mokrý piesok.“ Keďže BMW díler v meste Hastings predáva iba dielce na autá, Herbert pridáva správu s volaním o pomoc na facebook. Dočkali sme sa mnohých reakcií. Motorkári z celého sveta sú ochotní pomôcť. Niektorí nám dokonca navrhli, že pošlú potrebné dielce expresne až z Guatemali, Floridy, Nemecka, Brazílie...

Nakoniec nám pomáha Brian Bosch. Narodil sa v roku 1970 a jeho BMW R1200GS je z roku 2010. V roku 2012 precestoval celú Severnú Ameriku spolu so ženou ako spolujazdcom. Spolu prejazdili vyše 37.000 míľ bez jediného pádu. Ako mnoho cestovateľov na motocykli aj Brian verí v karmu. „Užili sme si mnoho pekných chvíľ na našich cestách a súčasťou toho bola aj nezištná pohostinnosť domácich. A vždy sme našli ľudí, ktorí nám boli ochotní pomôcť len tak.“ Brian sa nám teda ponúkol, že nám prinesie použité brzdové doštičky na našu sidekáru z mesta Kahutara vzdialeného zhruba 155 míľ od nás. Je to však veľké sklamanie keď zistíme, že doštičky, ktoré nám doniesol skrátka na náš stroj nepasujú. Takže znova facebook a rada, doštičky z Triumphu Rocket III budú pasovať. Mal ich aj díler Triumph v neďalekom okolí, takže problém vyriešený.

Naša cesta pokračuje južným ostrovom, kde očakávame úplne nové dobrodružstvá. Aby som ich mohla všetky prerozprávať, musela by som napísať knihu. Preto vyberám iba z nich. V jednom z najupršanejších miest planéty, kde sú búrky normálnou súčasťou koloritu krajiny a všetko je obklopené mrakmi, chceme vidieť najvyššiu horu Nového Zélandu, Mount Cook a jej 3724 metrov. V Milford Sound objavujeme boľavé zistenie. Na mieste zvanom Goodbey Sandfly nás neskutočne otravuje jeho miestny produkt. Je to otravný malý hmyz. V Martinborough nás zase straší silné zemetrasenie. Prešli sme si však aj mnoho pekných ciest. Cesta dúh medzi Hanmer Springs a St. Arnaud, Arthur Pass cez Catlins a okolo Východného mysu.06cl Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland

Záver

Naša sidekára je na konci výletu o 15 kíl ťažšia. Zaťažili ju kosti dinosaurov (nejaké psie kosti), rôzne mušle, kamene, sladkosti... Bolo to proste úžasné. Intenzívne, avšak miestami stresujúce. Užili sme si to ale dostatočne a dostatočne sme sa na tomto výlete aj zasmiali. Výlet nás skutočne zblížil. Sme si bližší ako rodina. Klamala by som ak by som povedala, že by som mojich troch chlapcov nehodila na raketu a neodpálila ich na Mars bez možnosti spiatočného letu. Ale pravdepodobne si miestami aj oni mysleli to isté o mne. Takže čo si môžeme vziať z tohto výletu? Sme už totiž doma, kde je všetko v náručí zhonu a stresu. Ale dve veci sú isté. Žite naplno pre daný moment a pozerajte sa na svet očami detí! 

Informácie

Prvý obyvatelia Nového Zélandu, Maori, ho nazvali Aoteaora – zem nekončiaceho bieleho mraku. Nový Zéland je zmesou rôznorodých prostredí doslova na opačnej strane zemegule. „Zelený ostrov“ v južnej časti Pacifiku ma dych berúcu topografiu – zasnežené hory, dymiace sopky, gejzíry, tyrkysové jazerá, zátoky, zálivy, nekončiace pieskové pláže, fjordy, divoké rieky, pralesy a ľadovce. A vďaka svojej geografickej izolácii na ňom nájdete unikátnu faunu a flóru.

Známe sú hlavne dva najväčšie ostrovy avšak Nový Zéland je súostrovie pozostávajúce z vyše 700 ostrovov. Vďaka množstvu aktívnych sopiek sa však krajina rýchlo mení. Južnému ostrovu dominujú Južné Alpy. Mnoho z ich vrcholov vyčnieva do výšky vyše 3000 m.n.m. Pobrežie má pritom dĺžku okolo 9400 míľ.

Zo severu na juh (z Cape Reinga do Bluff) má Nový Zéland dĺžku 990 míľ. Z východu na západ nie je širší než 270 míľ.

Klíma/Najvhodnejší čas na návštevu

Podnebie je veľmi závislé na tom aké počasie sa priženie od mora, takže je veľmi nestále a rozmanité. Vetry tu vedia byť veľmi silné a v oblasti Fjordland zvykne napadať až 7000 mm zrážok ročne. Počasie je najstálejšie v Decembri a Januári. Je to presne vtedy kedy je skoro celý Nový Zéland na letných prázdninách, takže turisti tu stretnú veľa cestujúcich Novozélanďanov.02cl Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland

Ako sa sem dostať/Potrebné dokumenty

Akonáhle sa vám podarí dostať motorku na Nový Zéland a prejde colnou kontrolou, motorky ostanú v bezpečnostnej karanténe. Karnet, medzinárodný vodičák a miestna poistka sú povinné. Je dobré mať kontakt na dílera BMW v meste Auckland.

Peniaze

Národnou menou je Kiwi Dolár (NZS). Bankovky sú vyrobené z plastu, nezľaknite sa, že ide o hračku.

Ubytovanie

Kempy, motely, bed & breakfast, hostely, chatky...skrátka všetko. Je kopec možností z čoho si vybrať a množstvo druhov ubytovania je šitých na mieru pre dovolenku s deťmi. Najlacnejšou voľbou je ale kempovanie v idylickej krajine avšak len v kempoch. Keďže Novozélanďania majú zlé skúsenosti s kempovaním na divoko, to je dovolené iba v niektorých oblastiach.

Motorkovanie

Na Novom Zélande sa jazdí vľavo. Nekonečné ceste a rozhorúčený asfalt s dobrým gripom sú splneným snom každého motorkára. Cesty sú väčšinou v dobrom stave, či sa jedná o tie asfaltové alebo o tie šotolinové. Doporučená denná prejdená vzdialenosť je okolo 185 míľ. Liter paliva tu stojí v priemere 1.6 dolára.03cl Rodinka na ceste za dobrodruzstvom cestopis Touratech Novy Zeland  Text & foto: Ramona Schwarz